Obrábanie pôdy

Život v záhrade
Existuje jedna nemecká ľudová pesnička, kde sa spieva niečo ako: „V marci sedliak zapriaha svojho koníka.“ Učí to deti vyznať sa v ročných obdobiach. Spýtali ste sa niekedy, prečo to ten sedliak robí v marci?
Vaše životné skúsenosti a pozorovanie prírody a vašej záhrady vám určite už ten dôvod prezradili: v marci sa zíde niekoľko rôznych faktorov. Dlhšie dni a vyššie denné teploty, rozpustený sneh a vysychanie pôdy, objavujú sa čerstvé kvety a prvé bylinky spolu s rastúcimi kríkmi a stromy a kríky začínajú mať viac miazgy. Toto všetko sa deje vďaka zložitej interakcii medzi stimulmi: svetlom, teplotou a vlhkosťou. Než to tu začne byť moc vedecké: Ten sedliak sa riadi vlastnou intuíciou. Pretože v prírode, hlavne pri práci s rastlinami, je jedna vec naozaj dôležitá: Robiť správne veci v správnu dobu. A na začiatku toho všetkého je jedna vec: príprava pôdy!

Aký je najlepší spôsob kultivácie pôdy?

Odpoveď je jednoduchá (rovnaká pre všetky dotazy týkajúce sa záhrady): podľa toho! Ak nebola pôda od jesene vypletá a je pokrytá záhradnými odpadmi alebo sú na nej zvyšky jesenných a zimných rastlín, je treba ju vyčistiť – buď všetko odstrániť alebo zaryť do pôdy. Ak ste do záhonov starostlivo zasiali zelené hnojivo na zimu, platí pre ne to isté. Ak naopak záhradná pôda prečkala zimu ako vyčistená upravená plocha, potrebuje v priebehu marca iba povláčiť bránami. Oblasti, ktoré teraz čerstvo prekopete, by mali najskôr zmoknúť. Potom musíte pred vláčením počkať 2 týždne, než sa pôda usadí. Akonáhle pôda po vláčení trochu vyschne, vyrovnajte ju širokými hrabľami (napr. drevenými), rozdrvte zvyšné hrudy zeminy a všetko uhlaďte jemnými hrabľami. Potom je záhon pripravený na siatie a sadenie.

Aké sú najdôležitejšie detaily?

Ako sme už povedali vyššie, „podľa toho“. Prirodzene to tiež znamená, že je nutné neustále sledovať pomery v pôde. Takže, ak sa na jar staráte o pôdu, je tiež vhodné urobiť hlinitú či ílovitú pôdu pre rastliny príjemnejšiu pridaním hrubého piesku. Podľa toho, aká hutná pôda je, asi 1 fúrik (okolo 80 litrov) piesku na 2 až 5 metrov štvorcových záhonov by malo stačiť. A naopak, ak je pôda piesčitá, môžete čiastočne nahradiť piesok hlinou.

Či už je pôda piesčitá alebo hlinitá, obsah vápenca je problém v oboch prípadoch. Piesčitým pôdam často chýba vápenec, a preto by ste do nej mali na jar pridať okolo 50-100 g/m2 (pre udržanie obsahu) alebo dokonca 150 g/m2 (pre obnovu obsahu) záhradného vápenca. Hlinité pôdy môžu taktiež potrebovať vápenec. Obecne platí, že je treba vykonať analýzu pôdy (stačí raz za 3 roky), aby ste si urobili dostatočne jasno o stave živín v pôde v záhrade a vedeli, kde je treba prihnojiť a kde hrozí naopak nebezpečenstvo, že bude hnojiva veľa. Záhradné pôdy majú často veľa fosforu. Zmesové hnojivo, ktoré tiež obsahuje fosfor, preto môže vašu pôdu prehnojiť a sú to doslova vyhodené peniaze. Uvedomte si, že 100 g/m2 vápenca môže zvýšiť alkalicitu vašej pôdy o jeden bod. Viete, čokoľvek s pôdou urobíte alebo neurobíte, môže zmeniť iné parametre, či už ste to zamýšľali, alebo nie. Pôda je komplexný organizmus. Nie sú to len čiastočky zeminy, je to mikrokozmos! Preto je tiež pôda tak vzrušujúce téma. Nakoniec všetko, čo urobíte alebo neurobíte, môže vašu pôdu buď zničiť alebo jej dodať presne to, čo vaše obľúbené rastliny potrebujú.

A keď už hovoríme o obľúbených rastlinách: tiež občas vidíme prehnane nadšených záhradkárov, ako na jar dorážajú na záhony s kríkmi a drevinami pomocou záhradného náradia. Nepracujte len pre prácu samotnú, len aby „to bolo hotové“. V priebehu prípravy pôdy môžete nakoniec narobiť veľa škody, obzvlášť na koreňoch záhradných rastlín (hlavne tých s plochými koreňmi, ako sú trebárs rododendrony, kríky ríbezlí či svíby atď.) a taktiež v oblastiach rastu tráv a kríkov, ktoré vytvárajú odnože, ako napríklad spartina prériová alebo mäta. Tam sa môžu pri príprave pôdy zničiť korene, ktoré sú blízko povrchu.