Jeseň je sezónou húb

Vybavenie potrebné pre zbieranie húb sa skladá z košíka, do ktorého budete huby dávať, a noža, ktorým ich budete rezať. Samozrejme musíte mať tiež atlas húb pre ich identifikáciu. Mali by ste ho vziať so sebou zakaždým, keď idete na huby. Lupa, ktorou sa pozriete viac zblízka na hubu, ktorú by ste nepoznali, sa tiež nestratí.

Ak ste v zbieraní húb začiatočníci, bolo by najlepšie vziať si so sebou niekoho, kto sa v hubách naozaj vyzná, pretože pre začiatočníka nie je ľahké vypátrať tie pravé. Vzdelávacie centrá pre dospelých ponúkajú výlety so zberom húb, kde sa môžete tiež dozvedieť najdôležitejšie veci o tom, ako začať zbierať huby a kde ich vo vašej oblasti nájsť.

Dôležité pravidlá pre zber húb:
• Nikdy neskúšajte huby, ktoré nedokážete určiť, ani keď príjemne voňajú a vypadajú chutne. Vzhľad môže klamať a vaše dobrodružstvo nemusí skončiť dobre.
• Ak chcete zbierať neznáme huby, aby ste mohli doma podľa atlasu zistiť, či sú jedlé, vezmite s sebou ich korene. Inak nezáleží na tom, či huby zo zeme vytrhnete, alebo ich odrežete.
• Nikdy nezbierajte staré ani úplne malé huby ani huby ohrýzané od zvierat či vytrhnuté zo zeme.
• Huby je najlepšie zjesť ten istý deň, kedy ste ich nazbierali, pretože sa rýchlo kazia.
• Nikdy nejedzte surové huby.
• Ak ste v zbieraní húb začiatočník, radšej na ne nechoďte sami.

Najobľúbenejšie jedlé huby, ktoré sa dajú nájsť v našich lesoch, sú hríby, suchohríby hnedé a kuriatka. Tu sú stručné popisy týchto húb.

Najobľúbenejší huba medzi hubármi je hríb. Nemecký názov Herrenpilz – pánska huba – je odvodený od skutočnosti, že podľa tradície, keď bola táto huba nájdená, musela byť daná statkárovi či vlastníkovi usadlosti.

Hríb patrí do rodu boletus, ktorý je známy pre svoje pevné telo. Jeho hladký klobúk dorastá do priemeru 5-25 cm a je svetlý až gaštanovo hnedý. Trubice na spodnej strane klobúka sú v mladosti belavé, ale postupne zmenia farbu na zelenavo žltú. Noha má tvar kyja a je pokrytá jemným bielym sieťovaním. Hríb je možné nájsť od septembra do novembra v ihličnatých lesoch pod smrekmi a pravidlom je, že iba do tej doby, než prídu prvé mrazy a zem zmrzne. 

Pred prípravou hríby neumývajte, môžu nasiaknuť vodou. Je lepšie použiť malú kefku a okefovať ich alebo ich očistiť nejakou utierkou.

Ako názov napovedá, táto huba patrí, rovnako ako hríb, do rodu hríbov (boletus). Klobúk je gaštanovo hnedý a dorastá iba 5-10 cm. Trubice sú pôvodne biele, ale starnutím sa stávajú žltavé alebo zelenavé. Prípadné otlaky zmenia farbu na zelenomodrú. Huba má veľmi jemnú až mierne kyslú chuť. Pre začiatočníkov je ťažké ju rozoznať od hríbu.

Suchohríby hnedé rastú hlavne v ihličnatých lesoch pod smrekmi a smrekovcami. Niekedy sa dá pár exemplárov nájsť tiež v listnatých lesoch (obvykle od septembra do novembra).

Pozor: suchohríby hnedé sa nesmú jesť surové! Sú jedovaté a spôsobujú hnačku, nevoľnosť a zvracanie.

Kuriatka jedlé sú známe svojim chutným telom a príjemnou vôňou. Sú známe tiež ako kuriatka obyčajné. Kuriatka sú žlté ako vaječný žĺtok alebo svetlo žlté. Klobúk môže dorastať 10-15 cm, má spočiatku kopulovitý tvar a evolventný okraj. Ako huba starne, splošťuje sa a jej stred sa prepadá. Rebrá sú tiež farby vaječného žĺtku a sú skoro po celej dĺžke nohy.

Kuriatko má veľmi príjemnú ovocnú vôňu pripomínajúcu marhule. Tieto huby rastú v ihličnatých i listnatých lesoch. Koberce kuriatok sú bežne vidieť na lesných poliankach.

Výstraha: kuriatko jedlá má nebezpečného dvojníka, falošné kuriatko. To je mierne jedovaté a jeho požitie môže vyvolať gastrointestinálne bolesti. Jeho klobúk vypadá klamne ako klobúk kuriatka jedlého, pri bližšom preskúmaní sa ale dajú pozorovať rozdiely: rebrá končia u nohy a obvykle sú tmavšie než klobúk. Klobúk je výrazne tenší. Noha je štíhla a dutá.