Môžem zasiať zrnká a vypestovať citrónovník?
Rovnako ako u všetkých rastlín vyrastených zo semena bude potomok odlišný od materskej rastliny, pretože obsahuje i genetický materiál od svojho „otca“. Preto je štepenie jediný spôsob zachovania odrôd citrónu, rovnako ako u všetkých druhov ovocia. Robí sa to tak, že sa konáre z požadovaného typu navrúbľujú na „darcu koreňov“, ktorý slúži ako vrúbľovací základ.
Hoci môžete citrusové zrnká často s úspechom vypestovať, výsledné stromy často rodia ovocie až o mnoho rokov neskôr. Jeho kvantita a kvalita je k tomu neistá, pretože nikto dopredu neotestoval presnú kombináciu génov v mladých rastlinkách a nepodal o nej správu. V niektorých prípadoch ale prekvapivo dosť citrusových stromov, vyrastených zo zasadených zrniek, rodí ovocie skutočne odpovedajúce danej odrode. Vyskúšajte si to sami, stojí to za to. Klíčenie sa spustí, keď sa semená ochladia. Dajte ich na 14 dní do chladničky k zelenine (1-5 °C).
Určite sa vám bude páčiť, až uvidíte prvé lístky citrónovníku pučať zo zeme na denné svetlo. A keď už hovoríme o svetle, citrusové zrnká by sa mali sadiť, keď už zase pribúda svetla a denné teploty rastú. Počasie by malo byť slnečné a teplé s konštantnými teplotami pre klíčenie okolo 21-25 °C. Mladé rastlinky potrebujú veľmi svetlé miesto.
Rady pre najlepšiu starostlivosť o citrusové stromy môžete nájsť v inom zvláštnom čísle bulletinu spoločnosti GARDENA na budúcu jar, na začiatku sezóny pestovania citrusov pod šírym nebom.
Pretože ale budú citrusové stromy skoro potrebovať zimnú starostlivosť, chceli by sme poskytnúť špecifické informácie na túto tému v tomto zvláštnom vydaní.
Ako už možno viete, citrusové stromy sú, ak ide o prezimovanie, trochu ošemetné. Ľudia sa často pýtajú, čo sa dá robiť proti zhadzovaniu listov, ku ktorému často dochádza ku koncu zimy, obvykle kvôli nesprávnej starostlivosti.
Citrusy prospievajú v tropických a subtropických klímach, ale dokážu si poradiť i so stredomorským podnebím, kde môžu v zime klesnúť teploty na nulu alebo tesne pod ňu. Pre starostlivosť o ne to znamená nasledujúce: citrusové stromy potrebujú v lete i v zime veľa svetla, rovnako ako by ho mali vo svojom prirodzenom prostredí.
Svetlo a teplota od seba vzájomne závisia, pretože pôsobia spoločne i samostatne na aktiváciu metabolizmu stromu. A to je to, čo je na zimnej starostlivosť o citrusy ošemetné. Aby sme to povedali jasne: čím viac sa stromu dostane svetla, ktoré aktivuje fotosyntézu, tým viac tepla potrebuje pre dosiahnutie dostatočnej rýchlosti metabolizmu. A čím viac sa mu dostane tepla, ktoré urýchľuje metabolizmus, tým viac svetla potrebuje pre dosiahnutie dostatočnej fotosyntézy.
Ak je metabolizmus stromu počas zimy príliš rýchly, pretože teplota je príliš vysoká (napr. v obývacej izbe, hlavne za závesom) a nemá pritom dostatok svetla, metabolizuje viac látok, než ich môže fotosyntézou vytvoriť. Konzumuje tak seba samotného.
Má zmysel umiestniť rastlinu na zimu naopak na veľmi svetlé miesto pri nižšej teplote (miesto je treba vetrať, avšak nepripustiť mráz). To je tým, že hlavne v zime je v našich zemepisných šírkach i to najsvetlejšie miesto (v porovnaní so svetelnými podmienkami v trópoch) ako temná komora. Pre tých z vás, ktorí majú radi čísla: tento rok vo februári som na Zanzibare okolo poludnia nameral intenzitu osvetlenia 190 000 až 200 000 luxov. V tú istú dobu to bolo vonku u nás možno 10 000 až 15 000 luxov. Veľmi svetlé zimovisko (napríklad malý skleník či oranžéria) môže často poskytnúť iba 10 000 luxov alebo menej. V bežnom zimovisku citrusov (ľudia často hovoria „Dal som ho do chladnej chodby k oknu na sever, kde je najviac svetla...“) dosahuje intenzita osvetlenia iba okolo 1 000 luxov, v obývacej izbe je normálne 500 až 800 luxov. Viete, čo sa týka prezimovania citrusových stromov v podmienkach, aké sú v našich zemepisných šírkach, je to viac menej o tom, držať palce a dúfať v to najlepšie. Dôvodom je značný rozdiel medzi množstvom svetla, ktoré citrusy potrebujú, a množstvom, ktorého sa im dostáva.
Keď teraz máte informácie, vráťme sa k praktickým opatreniam.
Úspešne sa osvedčily tri stratégie prezimovania:
A) Nechajte strom prezimovať v skleníku v pestovateľskej škôlke alebo doma v malom skleníku, zimnej záhrade alebo oranžérii (www.florino.de).
B) Nechajte strom prezimovať na veľmi svetlom mieste pri teplote 5 až 10 °C. a miestnosť často vetrajte. Ak do miestnosti preniká teplé slnečné žiarenie (od konce januára, obzvlášť u okien smerom na juh), strom zatieňte.
C) Nechajte strom prezimovať na veľmi svetlom mieste pri teplote 16 až 20 °C.
Variant C je najobťažnejší, pretože také podmienky takmer nie je možné vytvoriť. Ako tu už bolo povedané, v priestoroch s týmito teplotami bývajú horšie svetelné podmienky a normálne obytné miestnosti za chladných zimných dní vykurujeme aspoň na 21 °C. Miestnosti s teplotou 16 až 18 °C, ktoré by boli najlepšie, sú v najlepšom prípade zriedka používané miestnosti alebo chladné chodby. I v takých miestnostiach by sa mali stromy umiestniť čo najbližšie k oknu.
Často tiež dochádza ku zhadzovaniu listov, pretože stromy sú príliš mokré a pretože je výrazný rozdiel medzi teplotami koreňov a listov. „Horúca hlava a studené nohy“, ako tomu hovoria záhradkári, či v skutočnosti „horúce nohy a studená hlava“. Dôvod tohto javu zostane väčšinou bez povšimnutia: ako sa v miestnosti kúri, väčšina listov sa ohreje na teplotu miestnosti, povedzme na 21 °C. Kvetináč ale stojí na podlahe, ktorá má teplotu iba 16 až 18 °C. Chladnejšie korene pracujú pomalšie než teplé listy. Strom sa dostane do stresu a zhodí listy. Protiopatrenie: oddeľte spodok stromu od chladnej podlahy umiestnením do mobilného stojana alebo do kvetináča s kolieskami a dostatočnou ventiláciou pod ním alebo dajte pod kvetináč silný kus polystyrénu, aby bol izolovaný od studenej podlahy.
Opačná situácia: strom môže stáť na podlahovom kúrení, takže korene sa ohrievajú na 20 až 28 °C a koruna má len 18 až 22 °C. Dochádza tu k podobnému problému. Strom je stresovaný, pretože sú korene aktívnejšie než listy. Výsledkom je, že zhodí listy.
Ja viem, toho čítania už je priveľa. Lenže, čím lepšie porozumiete citrusovým stromom a tomu, ako ich môžete počas prezimovania ovplyvniť, tým lepšie môžete situáciu obísť a vypracovať si tú najlepšiu stratégiu prezimovania pre situáciu u vás doma. A v prípade, že nastanú nejaké problémy, môžete na ne rýchlejšie reagovať nejakými alternatívnymi akciami.
Tieto súvsťažnosti svetla a teploty sú relatívne jednoduché, v porovnaní so stratégiami hnojenia a zavlažovania počas šiestich chladnejších mesiacov v roku:
Nehnojte od septembra do februára. Ak rastlina prezimuje v chlade (vyššie uvedený variant B), nehnojte ju od septembra do marca. Doplňte chýbajúce železo (zelené žilky listov, žlté listy) pridaním železitého hnojiva.
Zavlažujte mäkkou vodou izbovej teploty. Nepoužívajte tvrdú vodu, pretože by to mohlo spôsobiť nedostatok železa. Pri teplejšom prezimovaní zavlažujte opatrne, podľa aktuálnej situácie. Hlavne zabráňte prebytku vody. Viac stromov sa utopí než koľko ich uschne! Pri chladnom prezimovaní udržujte strom suchší (mierne vlhká pôda). Blok pôdy by nemal byť suchý ako trúd a strom by nemal vyschnúť.
Nechajte strom vonku čo najdlhšie a na jar ho tam vráťte čo najskôr.
Hlavne koncom zimy a začiatkom jari môžete dať strom na nejaké chránené miesto von. Dané miesto by sa nemalo ohrievať natoľko, aby sa nočné a denné teploty príliš líšili, napr. v noci 5 °C a cez deň 20-25 °C.
Než strom presuniete dovnútra, dôkladne ho očistite a urobte všetko pre to, aby s ním neprezimovali slimáky alebo vošky. Ak je to nutné, môžete ho v túto chvíľu prerezať. Prerežte veľmi hustú korunu, aby mohlo dovnútra prenikať viac svetla. Na konci januára skontrolujte prítomnosť škodcov (tí sú v tú dobu na vzostupe). Červci, hlavne prví červci citrónovníkoví sú už teraz na pochode. Posledné sa ukážu vošky, ale i tie sa objavujú až od marca ďalej.
Nech vám pri prezimovaní citrusových stromov všetko vyjde!
Kto chce malý pekný citrusový stromček, ktorý si v zime poradí i s teplejšími a o niečo menej svetlými miestami, mel by presedlať na druh fortunella (kumkvat)!