Informácie venované hnojeniu

Život v záhrade
Je to divné: keby kanárik spadol z bidielka, pretože ho nikto nekŕmil, nikto by sa tomu nedivil. Hoci kŕmenie domácich maznáčikov je pre každého samozrejmosťou, keď príde reč na rastliny, i záhradkári sú niekedy prekvapení, ak im položíte túto zásadnú otázku: „Fajn. A hnojili ste? Aj áno, tak čím a koľko ste toho použili?“

Ako hnojíte?

Pretože je teraz leto, kedy v záhrade všetko rastie, chceme v tomto zvláštnom vydaní bulletinu firmy GARDENA poskytnúť informácie o správnom hnojení záhrady. Podobné výroky počúvame znovu a znovu: „To je z mojej vlastnej záhradky, nie je v tom žiadne hnojivo!“ Na tomto pyšnom vychvaľovaní o zdanlivo úspešne vypestovanom ovocí či zelenine je ale niečo veľmi nelogického. Ak je niečo veľkého, potrebuje to veľa živín. Rastliny, ktoré majú utvoriť hodnotný obsah, potrebujú dostatočné množstvo tých správnych živín. Preto je dôležité hnojiť každú časť záhrady presne daným správnym spôsobom, ktorý zodpovedá jej využitiu.

Je to, aké pooužijete hnojivo, nepodstatné?

Nie, nie je. Každé použité hnojivo – či už je to kompost, hnoj alebo granulované hnojivo – má svoj špecifický účinok na zloženie pôdy. A každé hnojivo funguje inak kvôli svojmu zloženiu. Nakoniec nutričné nároky rôznych rastlín sú taktiež rôzne: skalková rastlina rozchodník má iné nároky, než krík stračky a paradajky majú ešte iné nároky.

Všetky tie rastliny majú spoločné to, že okrem radu stopových prvkov (napr. meď, síra a ďalšie) všetky potrebujú štyri základné živiny: dusík – hnacia sila rastu a hlavná zložka proteínov, ale tiež dôležitý prvok chlorofylu; horčík – kľúčový prvok chlorofylu; fosfor – hlavne na podporu rastu a draslík – pre spevnenie tkaniva a dozrievanie plodov.

Rôzne rastliny potrebujú rôzne množstvo týchto živín. Informácie o tom, ktoré rastliny konzumujú viac a ktoré menej, nájdete ďalej v konkrétnych radách o hnojení.

Ako je to s organickými hnojivami?

Odpoveď na nasledujúcu otázku je zaujímavá. „Je organické hnojivo lepšie než umelé?“ A odpoveď je znovu: podľa toho! Podľa toho, čo v súčasnej dobe vieme o rastlinách, samotnej rastline je to jedno, či dostáva dusík, fosfor, draslík atď. z organického, alebo umelého hnojiva. Dokáže prijať hnojivo iba vo forme určitej chemickej zlúčeniny a v tejto forme by malo byť hnojivo k dispozícii koreňom. Inak nič nefunguje. Či dostáva organické hnojivo, alebo nie, skutočné živiny nasiaknuté do rastliny sa nespracovávajú podľa ich pôvodu, ale podľa toho, čo rastlina potrebuje.

Jedinou výhodou organického hnojiva je väčšinou to, že je lepšie pre pôdu a organizmy, ktoré v nej žijú. Uvažujme extrémny prípad, kedy niekto používa iba minerálne hnojivá. V dlhodobom horizonte tým zničí pôdu na svojej záhrade, pretože toto hnojivo neposkytuje humusové živiny a odpad potrebný pre pôdu a organizmy, ktoré tam žijú.

Ak použijete organické hnojivo, pamätajte, že to trvá aspoň 3 až 4 týždne (podľa počasia), než sa hnojivo rozptýli v pôde, aby rastliny mohli nasiaknuť živiny. Takže, ak chcete rastline dodať potravu v apríli, musíte organické hnojivo (napr. rohovú múčku alebo kompost) aplikovať v dostatočnom predstihu v marci. Minerálne hnojenie má svoj zmysel, ak chcete rastline dodať veľa živín relatívne rýchlo. A existuje i niečo medzi tým: zmesové organicko-minerálne hnojivá s organickým základom a pridanými minerálmi.

Na téma pridávania hnojív: záhradné pôdy majú obvykle prebytok fosfátov, zatiaľ čo dusíka je v nich takmer vždy nedostatok. Preto nemá vždy zmysel používať zmesové hnojivo. Ak pridáte veľa hnojiva, hladina živín môže byť príliš vysoká (vysoká pomáha, ale príliš vysoká nie). Je lepšie hnojiť podľa skutočných potrieb, než používať stále rovnaký recept bez ohľadu na skutočnosť. Ak napríklad pôda už má dostatok fosfátov, použite hnojivo s obsahom dusíka a uhličitanu draselného miesto zmesi dusíka, fosforu a uhličitanu draselného. Ako to máte vedieť, resp. zistiť? Každých pár rokov by ste mali vziať vzorku záhradnej pôdy a skontrolovať obsah živín v nej. Budete tak vždy poznať aktuálnu situáciu a mohli by ste dokonca vykompenzovať náklady na testy pôdy úsporami za hnojivá. Jedno stojí približne rovnako ako druhé. V každom prípade táto metóda predstavuje lepšiu starostlivosť o pôdu vo vašej záhrade. Naviac to nezriedka chráni cennú spodnú vodu, pretože sa do nej nesplachuje prebytočné hnojivo.

Ale dosť už vysvetľovania základných znalostí, prejdime k praxi! Prejdeme sa spolu po vašej záhrade:

Čo je teraz treba pohnojiť? A hlavne, koľko hnojiva je treba použiť?

Pre balkónové rastliny a rastliny v kvetináčoch používam minerálnu pôdu, napríklad nejakú zmes pre balkónové rastliny. V nej uložené hnojivo je možné ľahko prehrabnúť a častým zalievaním sa nevyplaví. Zásoba hnojiva vo vysoko kvalitnej zemine pre kvetiny, obyčajne pridaná výrobcom, väčšinou vydrží kolem šesť týždňov. Najneskôr po tejto dobe je treba pridať ďalšie hnojivo. Preto počas sadenia pridávam do pôdy dlhodobé hnojivo – 2-3 g na liter zeminy. Takto rastliny zásobujem základnou potravou až do augusta alebo septembra. Každý týždeň taktiež pridám počas zavlažovania malou dávku tekutého hnojiva – 0,1 až 0,2 promile (t.j. 1 až 2 ml hnojiva na 10 vody). Ako vždy postupujte podľa návodu od výrobcu na obale hnojiva.

V kríkových záhradách závisí miera hnojenia hlavne od množstva listov a kvetov utváraných rastlinami. Ja hnojím čas od času iba skalkové kríky hŕstkou rohovej múčky alebo trochou kompostu (sotva liter na meter štvorcový). Silne rastúce záhonové kríky môžu na jar (marec/apríl) dostať okolo 50 gramov zmesového hnojiva na meter štvorcový. Alebo im miesto toho môžete dať okolo troch litrov kompostu na meter štvorcový. Slabšie rastúce kríky potrebujú iba 30 gramov alebo 1,5 litru. V polovici júna im môžete dať druhú, mierne redukovanú dávku.

V zeleninových záhradách závisí miera hnojenia hlavne od typu rastlín, pretože zeleninu delíme na silných konzumentov (napr. kapusta), stredných konzumentov (napr. paradajky) a slabých konzumentov (napr. šalát). Tu je pár typických odporúčaní pre hnojenie:

Pre slabých konzumentov: pridajte 1 až 2 litre kompostu na meter štvorcový a v prípade nutnosti i dusík (asi 70 g rohovej múčky na meter štvorcový) a draslík (asi 35 g draselno-horečnatého hnojiva na meter štvorcový).

Pre stredných konzumentov: pridajte 2 až 4 litre kompostu na meter štvorcový a v prípade nutnosti i dusík (asi 120 g rohovej múčky na meter štvorcový) a draslík (asi 70 g draselno-horečnatého hnojiva na meter štvorcový).

Pre silných konzumentov: pridajte 4 až 6 litrov kompostu na meter štvorcový a v prípade nutnosti i dusík (asi 150 g rohovej múčky na meter štvorcový) a draslík (asi 100 g draselno-horečnatého hnojiva na meter štvorcový).

Upozornenie: kapusta, cibuľa a mrkva by nemali byť umiestnené na záhonoch čerstvo pohnojených hnojom. Tieto rastliny dajte na také záhony až ďalší rok. Je tu riziko intolerancie, pretože hnoj niekedy priťahuje muchy, larvy ktorých môžu napadnúť rastliny.

Pri hnojení trávnatých plôch majte na pamäti nasledujúce (ako už bolo zmienené vo zvláštnom vydaní na téma trávniky): ak kosíte trávu, zároveň tým z trávnika odoberáte živiny: každý kilogram pokosenej trávy predstavuje 30 g dusíka, 20 g draslíka a 10 g fosforu. Tieto živiny je treba nahradiť. Ozdobné trávniky potrebujú o niečo menej hnojiva, než trávniky, po ktorých sa chodí alebo sú inak zaťažené. Normálne sa trávniky hnoja každých 4 až 5 týždňov od prelomu marca a apríla do začiatku až polovice septembra, kedy sa vykonáva záverečné jesenné hnojenie ako príprava na zimu. V súčasnej dobe, kedy na trh prichádzajú dlhodobé hnojivá pre trávniky a špeciálne jesenné hnojivá, však existujú rozdiely vo frekvencii hnojenia. Ako neustále zdôrazňujeme, musíte veľmi pozorne čítať informácie od výrobcu uvedené na balení trávnikových hnojív. To taktiež môže byť odpoveď na otázku, či môžete miesto trávnikového hnojiva použiť zmesové hnojivo. U zmesového hnojiva sa pozrite na pomer dusík:fosfor:draslík. Pre trávniky je ideálny pomer 10:3:3-5.

Pri hnojení stromov musíte rozlišovať medzi opadavými a stálezelenými. Ich ročné rastové cykly sa trochu líšia, a preto potrebujú hnojiť každé trochu inokedy.

Opadavé stromy potrebujú živiny hlavne na začiatku až uprostred júna a potom asi od polovice júla do polovice augusta pre druhý beh rastu. Potom by ste ich už nemali ďalej hnojiť. Takže vlastne na opadavé stromy aplikujete hnojivo prvýkrát v apríli (asi 55 % ročnej potreby) a v júni (zvyšok). Čísla sa mierne líšia pre ovocné stromy a ruže, ktoré vyžadujú rozdelenie dávok 50/50, resp. 60/40.

Stálezelené rastliny potrebujú prvú dávku živín v máji a druhú, vyššiu dávku medzi koncom júla a koncom augusta, kedy tvoria šišky. Rozdelenie živín pre stálezelené rastliny je preto 35/65.

Množstvo hnojiva taktiež závisí od požiadaviek konkrétnej rastliny, t.j. od hmoty, ktorú vytvára. Pre malé ihličnany stačí asi 35 g zmesového hnojiva na meter štvorcový a rok. Ako udržiavacie hnojenie stromov a kríkov by malo stačiť 50-70 g zmesového hnojiva na meter štvorcový a rok. Pre ovocné stromy, ruže a rododendrony môžete ísť až k hornému limitu a pridať 100 g v oboch dávkach.

Uvedomte si, že korene stromov musia byť schopné v uvedenej dobe živiny čerpať. Ak chcete použiť organické hnojivo, musíte čakaciu dobu pre jeho rozloženie odpočítať od vyššie uvedených časových údajov.

Mimochodom:

Skleníkové a izbové rastliny sú teraz tiež vo fáze rastu, tak ich nezabudnite až do októbra pravidelne hnojiť. Pre zelené rastliny použite hnojivo na zelené rastliny a pre kvitnúce rastliny použite hnojivo na kvitnúce rastliny – to druhé je bohatšie na fosfor, ktorý podporuje kvitnutie.